Milujem

17. února 2010 v 18:24 | Dominika
Milujem každodenné cestovanie autobusom do toho najväčšieho kúta zeme.....milujem tú stajňovú vôňu.......keď môžem otrepané botasky vymeniť za obtiahnuté kožené jazdecké čižmy ..keď sa tie najkrajšie voňavé veci vymenia za staré jazdecké.....keď prídem ku nemu s jabĺčkom on ma celú oslintá...a bude ma pusinkovať do vtedy kým z vrecka nevytiahnem ďalšie....milujem tie konské hlavy pozerajúce sa z boxov.....celú našu "koňarskú rodinu" ...keď nevnímam nič. .iba dupot konských kopýt o tvrdú zem....vdychy teplého vzduchu do tváre.....cítiť niečo silnejšie a odvážnejšie podo mnou.....zvuky praskajúceho ľadu pod nami.. vrzgot snehu.....pocit slobody....a voľnosti keď tryskujete po lúke a za vami ďalších 5 koní ....pocit víťazstva.....keď sa dvihnem zo sedla. ....a ruky položím na ten najsilnejší krk.... milujem energiu, adrenalín....strach z toho či vôbec prekonám všetok strach ktorý mám...a potom tú nekonečnú radosť z toho že ste to dokázali ...a chcete pokračovať....pocit neistoty keď máte obavy či to váš kôň zvládne a on bez minutia oka to urobí najlepšie ako vie....keď vás zachráni....keď vám dodá trpezlivosť a odvahu.....keď neexistuje nič iné ako spojitosť s vami a prírodou.....keď sa predierate cez polmetrový sneh alebo sa pražíte na horúcom slnku....to všetko je pre mňa šťastie......a vôbec mi nevadí že potom sadám do preplneného autobusu s nasiaknutým pachom stajne a koní ktorý neprekoná ani voňa môjho najnovšieho parfému.....:)
 

Som kto som....

13. listopadu 2009 v 15:24 | Dominika

Moje meno je Dominika a som kto som vďaka mojej maminke, ktorú mám neskutočne moooc rada aj keď je na mňa veľakrát zlá a ja k nej ešte viac :)ale vďaka ktorej tu dnes som, ďalej vďaka môjmu tatinkovi, ktorý je ku mne dobrý iba ak niečo potrebuje alebo má dobrý deň a mal tú trpezlivosť naučiť ma jazdiť na bicykli.....ktorý mi neskutočne česal vlasy tak , že mi účes držal aj 3 dni:), vďaka celej mojej úžasnej rodinke, ktorá ma občas dokáže riadne zbuzerovať :), ďalej vďaka mojim kamarátom ktorých mám neskutočne rada, vďaka všetkým koníkom pri ktorých sa cítim ako v siedmom nebíčku:)vďaka Babine ktorá ma naučila že láska k zvieraťu je neskutočne krásna ,ktorá ma naučila strašne veľa vecí, ktorá mi spôsobila neuveriteľné krásne zážitky na ktoré v živote nezabudnem, Vďaka Sindovi ktorý mi dal možnosť na jeho chrbte zažiť tú "pravú" Hubertovu jazdu a ktorá sa mi vryla do pamäti ďalej vďaka Základnej škole ktorá ma toho toľko naučila a pripravila ma na život, ďalej vďaka mojej Neluške...ktorú ľúbim ako nič na svete a bez ktorej by môj život nemal ten správny šmrnc a ktorá ma vždy dokáže tak strašne naštvať, potešiť aj pomôcť aj keď je to iba pes, ďalej vďaka a všetkým mojim slniečkam, ktoré ma vždy dokážu tak úžasne rozosmiať, alebo potešiť:)..vďaka mojej milovanej Zuške, a všetkým ľuďom v nej, ktorý moju hereckú, spevácku a hudobnú kariéru posunuli tak ďaleko a ktorý mi ukázali ako chutí sláva:) osobitne patrí vďaka mojej p.uč. Durčákovej, ktorá so mnou nestratila trpezlivosť a zdokonaľovala ma v klavíri, ďalej vďaka ľuďom z dedín, ktorý tak neskutočne pekne hovoria po šarišsky a rusnácky , že som od nich už aj niečo "pochycila", , ďalej vďaka ľuďom v Jk Knapíková ktorí ma naučili krásne jazdiť:)...vďaka všetkým veciam ktoré mi dali inšpiráciu k môjmu životnému poslaniu:)...vďaka celému JK ABRAHAMOVCE ktorí mi dovolili včleniť sa medzi nich a s ktorými mi je neskutočne.. vďaka všetkým trénerom ktorý sa snažili ma niečo naučiť..... vďaka mojej babke ktorá ma naučila milovať ľudovú hudbu, vďaka jazdeckému životu ktorý mi zmenil pohľad na veľa vecí ,ktorý ma naučil milovať aj hud. štýl ako je Country vďaka všetkým mojim kamarátom ktorí ma každý deň dokážu potešiť, ktorí mi pomáhajú v ťažkých chvíľach ....vďaka Semričuni s ktorou som prežila asi tie najlepšie "jazdecké chvíle". vďaka gymnáziu LS ktoré ma každý deň naserie niečím iným....vďaka všetkým mojim múdrejším spolužiakom ktorí mi ukazujú že na sebe mám viac makať .. vďaka dievčatám vranovčankám s ktorými si meníme veľa noviniek z jazdeckého sveta,,,,, vďaka všetkým pádom po ktorých sa aleee dalo vždy vstať a pokračovať ďalej...vďaka hudbe ktorá mi vždy zdvihne náladu...vďaka môjmu 100 ročnému klavíru ktorý mi pomáha ukludnit sa......vďaka knihám ktoré ma vzdelávajú ..vďaka Dr. Housovi ktorý mi vždy ukáže čo je to egoizmus, cynickosť, múdrosť , krása a jedinečnosť v jednom ...vďaka Divadlu ktoré mi ukazuje čo chcem v živote robiť .... vďaka ľudom ktorí ma podporujú a hlavne vďaka všetkým ľuďom ktorí si ma vážia takú aká som:)))
Som Dominika a som kto som vďaka všetkým vám......

...niet slov...

4. listopadu 2009 v 19:21 | Dominika



♥ lebo,raz sme hore a raz dole
♥ lebo, nieje vždy všetko úžasné
♥ lebo,nie vždy sa darí
♥ lebo dobre vieme že začiatky sú užasné
♥ že začiatky sú ťažké,ale sa na nich úžasne spomína
♥ ze som už veľakrát od teba odišla a vždy som sa vrátila
♥ lebo ty si ma vždy prijala
♥ lebo ked sa snažíme sme spolu úžasné
♥ ked sa nám chce dokážeme nemožné
♥ lebo vonku si nedobehnuteľná,neprekonateľný súper
♥ lebo máš ten najúžasnejší trysk
♥ lebo milujem preháňať sa stebou po lúkach
♥ lebo milujem trápiť sa na tebe,ked viem že to dokážeš
♥ lebo milujem tvoje skoky kt. si nikdy neodmietla
♥ lebo milujem tvoju energiu a vytrvalosť,tvoje bojovné srdce,tvoju eleganciu, tvrdohlavosť, inteligenciu
♥ lebo zbožňujem každú hodinu strávenú v tvojom sedle
♥ lebo si pre mňa ten najmúdrejší, najlepší, najintelgentnejší, najúžasnejší tvor na zemi
♥ najlepší priateľ, poslucháč, najlepší spoločník v ťažkých chvíľach
♥ si len kon..... pre mňa však kon ktorý mi zmenil život, ktorý ma naučil ľúbiť ,ktorý ma naučil čo je to tešiť sa vo dvojici, bojovať vo dvojici ,báť sa za nás obe
♥ nikdy v živote si nič neodmietla..urobila si každý jeden pokyn ktorý som ti dala
♥ získala si si moju doveru a čo je najdoležitejšie
♥ tebe patrí veľká časť mojho srdca
♥ patrí jedno nenormálne veľké Ďakujem
a prečo je tera všetko inak?
Prečo vymýšľaš a krívaš?
Prečo sa netešíme spolu z jazdenia?
Prečo vymýšľaš a si tvrdohlavá?
Prečo sme spolu málo
Prečo zabúdsš veci ktoré sme spolu tak tvrdo trénovali?
Kde je zložená hlava, tvoja chuť jazdiť , tvoja bojovnosť,tvoja chuť behať , skákať prekážky?
Možem si za to sama :( nechávam ťa stáť v boxe ..som stebou málo .... ale ver mi..my to dokážeme
prenesieme sa cez to.....spolu všetko zvládneme
ľúbim ťa ♥♥♥
 


tomu sa hovorí láska :)

23. září 2009 v 20:47 | Dominika
oo jasnéé ...

komu by nechýbali tieto nenormálne kruté tréningy..v takej -300 stupnovej zimeee.... aa milion vsrtieev.... na sebeee.... aaaa mrááz..a vy aj tak musíteee jazdiit a jazdiit a jazdiittt a skáákat..občaas sa podarili aj pády.. pri ktorých som sa dost nasmialaaaa.....a potooom preteeeekyyy všetkých zúčastnených na tejto pode pri ktorých musíte iba tlačit tlačit a tlačit...aaa kedže ste s konom predtým boli na celodennej vychádzkeee ...a s ním aj v krčme na čajík..a potom ten skokový tréning..konovi sa nijak raz necche..ale vy proste musiteeee íísť... a tryskoovaať...aa letieeť..a na konci všetkého si poviete žeee aká vám je zima a ako ste nenormáne šťastní....lebo byť s konmi je to najléépšieee... a potom ked sedíte v autobuse plnom divných ľudí ktorí ako keby vedeli ze ste boli také 2 dni vkuse iba s konmi sa cítite aj tak super...lebo v TESCO taške máte Oneill vetrovku aaa prestupujete niekolko sutobusov aby ste sa nakoniec dostali domov v ktorom vás vlastne ani nikto nečaká ....a vy sa opat možte tešiť na další takýto krutý tréning v tej največšej džure sveta.....tomu sa hovorí Laska



snád pochopíte čo som tým chcela povedať :)

Iba Ona

25. července 2009 v 16:51 | Dominika |  Kon mojho srdca

BABINA

na začiatok len že si kon ..nie obyčajny................................. si kon ktory mi dal neskutocne vela, kon s ktorým som prežila neuveritelne veľa úžasných nezabudnuteľných chvíľ...... si tá s ktorou som sa nikdy ničoho nebála.. tá ktorá nikdy nestratila silu bojovať...tá ktorá nie vždy počúvala no si tá s ktorou tréningy boli neuveriteľne tažké,zložité,poučné ale hlavne tie NAJ Ked som na teba prvýkrát sadla bála som sa..priznávam..ved predsa som sedeela na koni ktorý bol šampion ...ktorý bol pre mna vždy iba snom... prvé jazdy v kruhovke ...nekonečné dlhé vyklusávanie... v spomienkach navždy ostane prvý spoločny cval ktorého som sa tak strašne bála....no zavrela som oči ..pritisla nohy a ten pocit stál za všetko...spolu sme si to užívali.ja som cítila ako ladne jednoduche jemne cválaš..a ako ma svojom neuprosne užasnom chrbte držíš....začala som ťa MILOVAT viac som na iného koňa sadnúť necchela.... vtedy ťa jazdili aj iný... no prišla doba kedy sa začali rozdeľovať kone..a mne prideli TEBA.... prečo?každý si musel všimnúť ako strašne ťa mám rada a ako dlho som presedela vždy v tvojom boxe...ked mi bolo smutno..ked som mala zlé obdobie...sadla som si k tebe a rozprávaala som ti všetko čo som zažila..a ty na mna s tým jedným očkom pozerala a počúvala si..potom som sa pritisla k teebe..občas poplakala ,vzala som sedlo a zobrala ta ... na tebe som vždy zabudla na všetko zlé.... stala si sa mojou najlepšou priatelkou..najlepšou spoločníčkou..najlepším konom... na chvíle strávené s tebou nezabudnem..naše prvé skákanie....vtedy som pochopila ako vyzerá kon so statočným srdcom..bola si to ty...hnala si sa dopredu ...nikdy si nezastala pred prekazkou...vždy si skočila..hoci nie vždy sa podarilo skákala si ako šampioon..ladne a nadherne..do vysky...do dialky...d neba...a ja som skákala s tebou... opat tie boľavé spomienky... ale prečpo sa vždy objaví niečo čo nás rozdelí?prčo ja potom vždy odchaádza..a bojím sa vrátiť..prečo ťa jazdia iný?prečo ja potom plačem...smútim za tebou?prečo?pretožeta zbožnujem...a neviem si zvyknúť na jazdy bez teba..na chvíle strávene s inými konmi..na to že ťa jazdia iný..ktorý ťa nemilujú tak ako ja....a ja jazdím iné kone... ktoré mi taku radosť nedávajú...stále myslím na teba a neviem zabudnúť... spomienky... bolia pamataš?naša prvá spoločná vychádzka...ako každý vravel že si diabol.. vedela som vždy že mas energie viac ako celé stádo..no nebála som sa..sadla som na teba a šli sme.pretryskovali sme strašne veľa lúk..poprechádzali strašne veľa lesov...a ty si bola úžasná...hoci si trošku vystrájaal..a poklusávala si... necchela si pred seba nikoho pustiť..práve to na tebe miluujem..nekončný trysk prírodou..neuveriteľná rýchlosť..dupot tvojich kopýt... nekonečná energia... vytrvalosť.... divokosť....si pre mna proste NAJ a vždy budeš...a vždy sa budem koli tebe trápiť..... a ver tomu..že nikdy nezabudnem...ako sa z dvoch uplne odlišných bytostí časom stala jedna...ale o to silnejšia..ako sme spolu prekonali všetky pprekážky..ako sme sa spolu tešili z každej maličkosti...ako sme sa nahánali..zlostili...jazdili...vybíjali si energiu v teréne ...no aj an to ako som za tebou smutila..trapila sa pre teba ..plakala....Babina si prvy kon korého som kedy tak strašne milovala..milujem..a stálae budem... vždy budeš pre mna tá NAJ....nikdy na teba nezabudem...pretože si kon ktorý ma naučil ľúbiť a za to TI nesmierne Dakujem

Spomienky

23. června 2009 v 8:07 | Dominika
Nechápem prečo je také ťažké zabudnúť. Prečo nemôžem dať niektorým spomienkam a myšlienkam, ktoré mi teraz pravé idú cez hlavu delete?. Prečo? Vždy ich vidím ako na plátne, vždy ich dokážem prečítať, pretože sú tam napísané veľkým tučným písmom. Prečo nemôžem alebo nedokážem vypnúť ten pás spomienok, ktorý sa mi premieta pred očami. Veď by stačilo stlačiť gombík a bolo by to. No dnes to nedokážem, ako som to nedokázal už viac krát predtým. A preto píšem, dúfam že tie spomienky napíšem na papier a budem ich môcť potom kedykoľvek skrčiť a zahodiť.

Viete prečo podľa mňa vynašli fotoaparát a fotky? Pretože v živote ľudia zažijú toho veľa a niekedy nieje možné si to zapamätať. A spomienky sú jediná vec ktorú si nesieme vždy zo sebou a nikdy sa nezaplní, nikdy netreba vymeniť film, nikdy vám nevypíše "prázdna pamäť". Preto ľudstvo vymyslelo fotky. Preto sa všetci všade fotia. Aby mali na čo spomínať, čo ukazovať druhým a niektorý aby mali do čoho hádzať šípky. Aj taký sú medzi nami. Ale nie. Fotky sú podľa mňa na svete preto lebo spomienky len ťažko opíšete slovami, len ťažko vyjadríte aké to bolo pre Vás dôležité, krásne a niekedy aj smiešne. Však, kto z nás sa už nefotí v smiešnych situáciách. Viem že z fotky nemôžme precítiť pocity človeka. No ale aspoň nám pomôže si na to spomenúť. A spomenúť si je niekedy to najdôležitejšie. Preto nezahadzujte staré fotky, práve naopak, fote nové aby ste mali na čo spomínať.

Stále dokola stláčate play. Dokola si prezeráte scény kde hlavnou postavou ste vy, kde vy hráte hlavnú úlohu. Celý deň sedíte a nanič neprichádzate. Rozmýšľate nad tým ale riešenie neprichádza. A to preto lebo riešenie samo nepríde. A čo s tým? Nič. Nechať na to čas. Nechať aby to prešlo. Zažil som to mnoho ráz a vždy pomohlo len jedno jediné. Čas. Čas zahojí všetky rany. Áno je to pravda ale ten kto to povedal zabudol na to že po ranách bývajú jazvy. Preto ja hovorím "áno zahojí ale jazvy zostanú". A práve tie, tie jazvy teraz cítim na svojom tele, vo svojej duší. A uvidím a zacítim ich vždy keď si spomeniem na situáciu keď som sa "popálil" keď som dostal úder od súpera menom život. Na tieto veci, na tieto jazvy chcem teraz zabudnúť a vymazať ich zo seba. Ale ako pozerám nedarí sa mi. Na miesto toho sa na mňa valia ďalšie a ďalšie spomienky....
Každé miesto má svoju atmosféru, silu a enegriu ktorú zo seba vyžaruje akoby nám chcelo niečo povedať, o niečom rozprávať. Do mysle sa vkrádjú spomineky, živé obrazy, konkrétny ľudia, myšlienky ... ktoré si tietio miesta pamätajú. Tu bolo toto, tu sme sa stretávali a rozprávali sa o tých či oných témach. Tu sa zasa stalo to, či ono ... Spomienky ... Na spomienkach je krásne to, že vám ich nikto nemôže vziať.


..tieto slová niesú moje...ale uplne ma vystihujú... :(

Život s nim?ovela krajší...

2. dubna 2009 v 18:54 | Dominika
...no nieje zivot snim ovela krasnejsi? co vas najviac potesi rano o pol 7 ked sa zobudzate do skoly?co vas tesi ked idete jazdiiiit,alebo ked idete za svojim milacikom,,ked sa idete prejst...ked idete von? ...
co vam dava energiu?...
pre mna osobne je strasny davkovac energie SLNko..je pre mna nesmierne dolezite ... dava pocit isstoty..pocit radostiii..a som strasne rada ze konecneeee je teplo..a slniecko...
no nie je predstvava teplo+slnko+kone+prazdniny naadhernaaa???
tie najkrajsie spomienky mam spojene so slnkom... najuzasnejsie vychadzky..treningy..preteky...pre moj zivot je strasne dolezita ta zerava gula co rano vychadzaaa...a vecer zapaada...
i love sun

život je jazda...jazdím aby som žila

30. března 2009 v 18:21 | Dominika |  My Life
...začnem asi takto..lebo je to pravda... jazdim aby som ziila...pretoze len kone ma vedia urobit stastnou..len oni su so mnou ked vsetci odidu... lebo len ich dokazem milovat a zaroven nenavidiet...oni su tí nad ktorými kazdy den a noc rozmyslam ...a nedaju mi spat..su tí pre ktorých sa stále donekonečna trápim...dávaju mi enegiu,radosť,šťastie,lásku ,pocit istoty dovery....
a ja som nesmierne rada ze ich mám...že stáale viem že aj ked sa stane cokolvek na tomto klamnom svete plnom zla mam tu ich...
...obyčajný človek nepochopí ako ich tak možem milovat.. myslia si,ze je to len obycajne zviera na ktorom sa kazdy vikend iba "vozim"...ze som len dieta ktore ma detsky sen - byt princeznou a mat bieleho kona...no ja som z tohto sna uz dávno vyrastla... nerozmyslam nad tym ako kon vyzera...ale ake ma srdiecko... pretoze pre vas hlupych kon dokaze milovat ..aj nenavidiet..dokáže cítit,,,smutit radovat sa... a pre to je pre mna tak nesmiere dolezity...

Žijem pre prítomnosť...nad budúcnosťou sa nezamýšľam-bola mi už dávno určená...a minulosť je minulosť-všetko čo sa v nej stalo sa už neodstane preto sa nad tým netreba pozastavovať...Nikdy neľutujem čo bolo ale to čo mohlo byť a nebolo:)))))......a raz určite pripláva moja loď no pri mojom šťastí budem práve na letisku:))..

..asi tak... minulost bohužial skončila..a ja stále nedokážem zabudnuť..proste sa to neda..no zivot ide dalej...aa ja sa tesim z pritomnosti..lebo aj ta je nadherna..a ja stale verim ze raz bude vsetko krasne a uzasne..a konecne sa nebduem musiet trapit...a ked uz..tak aspon viem ze stale pri sebe budem mat ich- moju najvacsiu lasku-kone.a dovody?tych tu uz bolo dost... zijem pre nich..a kazdym dnom sa dufam zlepsujem.. a zivot je kazdym dnom krajsiii .. a zlo?nestastie?pretvarky?neriesim...
dakujem kazdemu kto pri mne stoji.veri vo mna..a podporuje ma...a hlavne dakujem vam
....pretože len kôň ma zatial pochopil, len on mlčal keď mi bolo smutno a tešil sa so mnou keď som sa tešila aj ja a mal ma naozaj rád.....

neviem co am to napadlo ..pisat prave o tom... ale tak :D aj tak to nikto nebude citat...a aby som nezabudla...článok venovaný Kikuuške ...
www.kikaakone.blog.cz

bye byeeeee

čierna kobyla

9. srpna 2008 v 10:22 | Dominika |  Pribehy
Ľahký opar visí vo vzduchu
a rieka sa ticho krúti.
K meandrom vedú tiché kroky
starej kobyly.
Suchá tráva a oranžové stromy
prezrádzajú končiacu jeseň.
Opustila stádo a počúvala
svoju pohrebnú pieseň.
V očiach vyrovnanosť,
dych sa menil na paru.
Pomaly, ale rozhodne
kráčala v ústrety mieru.
Tak, ako každý rok
sem chodia kone vydýchnuť,
inak to nebolo ani teraz,
keď sa kobyla snaží zabudnúť.
V diaľke zahrmel začiatok dažďa,
kvapky kropia umierajúce telo.
Len teraz môže snívať
keď zlo sveta odletelo.
Snívať o divokom trysku
o zelených lúkach
o cvale po piesku,
no teraz tu umiera v mukách.
Posledná sekunda sa natiahla.
V spomienkach vidí seba,
ako silnú a mladú kobylu,
ako rodí a ako teraz umiera.
Počuje v hrudi kameň byť,
v ušiach zvuk mení v ozvenu,
dych sa spomaľuje,
svet vidí umierajúcu starenu.
V blízkom lese za lúkou,
zatiahol vlk smutné zavitie.
Vranke je to jedno,
myslí len na zabitie.
Keď ustal dážď a vyšlo slnko,
hmla sa zodvihla.
Zlaté lúče blúdia zemou
a vzduchom sa nesie modlitba:
,,Prosím buď milosrdný,
zbav ma bolesti,
čaká ma koniec smutný,
moja posledná hodina udrela..."
zatvorila oči a keď vlci stíchli,
čierna kobyla umrela...

Kon

9. srpna 2008 v 10:20 | Dominika |  Citaty
Som kaleidoskop mysle, ponúkam svetlo, farbu, stály pohyb. Myslím, vidím, uháňam ladne a plynulo. Som stály len vo svojej nestálosti. Nespútaný svetskými okovami. Neviazaný pevne určenými cieľmi. Nezadržateľne cválam panenskou krajinou. DUCHOM NEPREMOŽENÝ - s večne slobodnou dušou. Som Kôň..

Kam dál